Folkrádió

[Muzička] 2

előadó:
Muzička
kiadás éve:
2005

Milí priatelia, kedže čítate tento text, s najväčšou pravdepodobnosťou držíte obal nášho 2. CD.
Oproti prvému CD sme sa vydali síce dlhšou cestou, ale zato ťažšou.
Hurá! (naše heslo) Konečne sa nám to podarilo! Tri roky zabralo nám, Muzičke, nahrať a vyprodukovať našu druhotinu.
Nepodľahli sme trendu rýchleho, úsporného nahrávania slovenskej ľudovej hudby. V tom predsa nemôže byť žiadne čaro, keď
si pri pohľade na vlastný výtvor nepamätáte stresy na nácvikoch, prajnú kritiku spoluhráčov, nekonečné počúvanie autentickej
predlohy, sťahovanie (= presný prepis zvukových nahrávok do nôt) = katastrofa, štúdio, kde aj tak nič neznie tak, ako má,
ako je to dohodnuté, zhraté a tí na predlohe aj tak hrajú ešte inak:
Tomino: „...kontra sa mi nepozdávala (falošná!?!?)...“
Pako: „...podľa mňa hrala kontrášska sekcia, aspoň tak čisto ako huslisti ...“
Ivan: ... zamračený výraz - „ . . .tá zamutovská kontra, to musí byť: táá-da táá-da táá-da, veď uvoľnite ruky...“
Mišo: „... ja viac ruku uvoľniť neviem, si nemal stiahnuť také akordy, že trojhlasné F, gmi, A7 za sebou, riadna dzivota...“
Ľudo: ... tichý úsmev, šťastný, že sme jeho chybičku neodhalili.
Laco (z réžie): „... skúste sa preladiť a poďme ešte raz (desiaty). Zavolajte už aj baby z baru. Sú po tej Zuzkinej slivovičke
nejaké rozšafné, a to ešte musia spievať!“ . . .
Tento neľahký proces sme úspešne zvládli, zabudli na nezáživné cvičenie, sme spokojní s výsledkom. Dúfame, že od cédečka
[Muzička] 1 sme prešli kus cesty a veríme, že sa vám pri týchto niekoľkých desiatkach minút peknej slovenskej ľudovky
v našskom podaní bude zdať: „...toto som už počul/a, to je tá nahrávka z archívu.“

Dear friends, since you‘re reading this, you‘re most likely holding the case of our second CD,
which, compared to our first release, has been produced the longer but the more difficult way.
Hoorah! (our motto). Finally we’ve done it! It’s taken us three years to record and produce this, our second release.
We haven’t succumbed to the modern trend of fast, timesaving recordings of Slovak folk music. There’s just no magic in
such a thing when you consider your creation and you can’t remember the stress of the rehearsals, the well-meaning criticisms
of your fellow musicians, the endless hours of listening to the authentic originals, transcription = catastrophe, the studio
where nothing sounds as it should, as was already agreed and how on the originals they played it differently:
Tomino: “...the harmony seemed okay to me (or was it a bit out!?!?)…”
Pako: “…I reckon that the viola section played just as well as the fiddlers…”
Ivan: …brooding look – “…that Zamutov bowing style should go: taaa-da-taaa-da-taaa-da. Just relax your arms…”
Mišo: “… I can’t relax my hand any more than this; you shouldn’t have chosen those chords, that F triad, G minor, and A7
one after the other, it’s a bit carried away…”
Ľudo: …with a quiet smile, happy that we didn’t discover his little mistake…
Laco (from the mixer): “try to get yourselves tuned up and let’s go again (for the tenth time). Call the girls over from the bar,
too. After that slivovica of Zuzka’s they’re looking a bit jolly, and they’ve still got to sing yet!”
This difficult process we successfully managed. We forgot about all the boring rehearsing and we’re very happy with the
end result. We hope that that we’ve improved along the way from the first Muzička CD and believe that in listening to a few
minutes of these Slovak folk songs done our way, you’ll find yourself thinking “…now this one I’ve heard before, it’s that
recording from the archives.”

Muzička

Felvételek az albumon

Kapcsolódó oldal